Svetlá nad hrobom blahoslavenej Anežky

Blahoslavená Anežka, ktorú český ľud čoskoro po smrti ctil za sväticu a veril, že sa na jej príhovor dejú zázraky, bola najmladšou dcérou kráľa Přemysla Otakara I. a Konstancie, dcéry uhorského kráľa Bela. V útlom veku bola zasnúbená Henrichovi, synovi nemeckého cisára Fridricha II., a keď ju ten zo sľubu prepustil, nebažila po svetskej sláve, oddala sa životu nábožnému a dobročinnému a nevydala sa, ani keď sa o ňu uchádzali sám cisár Fridrich II. a anglický kráľ Henrich III. Pod kniežacím rúchom nosila žinenú košeľu a ostrý pás. V zlom čase, za poručníctva Ota Brandenburského, skonala 2. marca 1282 a s veľkým nárekom ľudu bola pochovaná v kláštornej kaplnke Panny Márie. Už roku 1328 sa rokovalo o tom, aby bola vyhlásená za svätú, a namáhal sa o to aj Karol IV., ale za husitských vojen vec upadla do zabudnutia. Roku 1643 v tej kaplnke bývali vídané svetlá, i domnievali sa ľudia, že je tam skrytý poklad; kopali a našli v hrobe spráchnivené pozostatky akéhosi tela, z ktorého vychádzala zvláštna vôňa, a niektorí si mysleli, že je to azda telo svätej Anežky. Kam bolo potom pochované, Beckovský, ktorý o tom rozpráva, nevie.