Pustovník Vintíř a knieža Břetislav

Bol z kniežacieho rodu durínskeho, zmladi vojakom a potom pustovníkom na Šumave, kde sa dodnes hovorí hora svätého Vintířa. Podľa povesti dochádzal až do Prahy a kniežaťu Oldřichovi pokrstil synčeka Břetislava; inak sa rozpráva, že ho knieža Břetislav našiel na poľovačke. Vintíř dobre poznal pomedzné hory a vraj ukázal cestu do Čiech nemeckému cisárovi Henrichovi, ktorého však Břetislav roku 1040 slávne porazil pri Brůdku. Ale české knieža Vintířovi odpustilo a často vraj u neho v jeho samote pobývalo; tak ho navštívilo aj roku 1045, a pustovník mu vtedy povedal: „Už sa skončenie môjho života blíži; za to ťa snažne prosím, aby si kláštoru břevnovskému dobre činil, lebo tam má odpočívať moje telo.“ Břetislav jeho vôľu vyplnil, telo previezol do Břevnova a pochoval ho v novom chráme pred oltárom svätého Štefana. K tomu hrobu sa z Čiech aj okolitých krajín mnoho putovalo až do husitských vojen; vtedy boli Vintířove ostatky ukryté v kostole v Polici, kde ich našli až roku 1684, roku 1716 preniesli späť do Břevnova a po desiatich rokoch uložili v oltári blahoslaveného Vintířa. Na tom oltári je zobrazená jeho smrť za prítomnosti kniežaťa Břetislava.