Brat Paleček a dva piatky

Keď bol Paleček s kráľom Jurajom na prechádzke okolo Prahy, spýtal sa kráľa, čia je tá dedina s rybníkmi a lúkami. Kráľ mu odpovedal, že tých úbohých ľudí v špitáli. Paleček teda dlho nemeškal a v piatok šiel do toho špitála k úbohým ľuďom na obed a jedol s nimi; nemali na obed nič okrem polievky, nemastných krúp a drobných rýb z rôsolu. A druhý piatok šiel, hoci nebol pozvaný, k špitálskemu majstrovi a jedol s ním; pri tom stole bolo jedla dosť, ryby viacaké, s korením, vyprážané aj pečené, a víno dvojaké. Paleček nedočkal poslednú krmu, vstal od stola, ponáhľal sa zo špitála na zámok a žalostne kráľovi povedal: „Brat kráľ, zle tam, zle tam, horšie už byť nemôže.“ Kráľ sa spýtal, čo sa deje, a Paleček odpovedal: „To, že úbohí páni, majúc veľké panstvo, musia hladom zomierať, a ich služobníci a šafári majú nazvyš dosť.“ Kráľ povedal: „Kde sa tak deje? Nebolo by dobre, aby sa služobníci mali lepšie než ich páni.“ Vtedy mu Paleček vyrozprával, čo v špitáli videl, a dodal: „Preto, brat kráľ, pošli so mnou hneď po toho ich služobníka a šafára a rozkáž mu, aby svojim pánom tiež dával ryby s korením a lepšie ich choval z takého ich panstva, nech už viac takého hladu a núdze netrpia.“ A tak kráľ Juraj hneď s Palečkom poslal do toho špitála svojho hofmajstra a nariadil, aby im v piatok dávali dvojaké ryby, z rôsolu aj s korením — ako to podnes tak je.