Krvavá omša a prvé rany

Dňa 12. júna 1848, na Turíčny pondelok, čítal bývalý miletínsky farár Ján Arnold na Václavskom námestí pri soche svätého Václava svätú omšu, ktorej sa potom hovorilo krvavá alebo červená. Keď sa ľudstvo, ktorého bolo prítomné veľké množstvo, po omši začalo rozchádzať, tiahol jeden zástup s hlukom a spevom Celetnou ulicou popri vtedajšom generálnom veliteľstve naplnenom vojskom. Zrazu sa odtiaľ aj z náprotivnej Královodvorskej ulice vyrútilo na ľud vojsko s nasadenými bodákmi a v tej zrážke bolo niekoľko osôb poranených. Ľud sa s veľkým krikom rozutekal, volalo sa do zbrane a podľa parížskeho príkladu sa začali stavať barikády. Pritom vraj padli prvé rany na vojsko z okien hostinca u Modrej hviezdy, kde býval Bakunin a niektorí poľskí členovia Slovanského zjazdu. Nepochopiteľným spôsobom vtedy prišla o život manželka kniežaťa Windischgrätza, rodená kňažná Schwarzenbergová; všeobecne sa má za to, že zo zvedavosti pristúpila k oknu a bola náhodou zasiahnutá guľkou, hoci boli aj iné výklady.