Osemsto mŕtvych za Drahomíry

Drahomíra, ktorú dali za manželku Vratislavovi, synovi Bořivojovmu, bola panna slávneho rodu a peknej tváre, ale pohanského vychovania. Spočiatku bola k manželovi aj kresťanským pánom prívetivá a sľubovala, že sa naučí katechizmus a prijme krst, ale potom svojich učiteľov opovážlivo oklamala a stala sa proti kresťanom oveľa ukrutnejšou, než kedysi Jezabel proti prorokom. Kým bol jej zbožný manžel živý, chytro svoju nenávisť tajila. Ale keď po jeho smrti prijala staršieho syna Václava na vychovanie starká Ľudmila, vzala ona na cvičenie mladšieho Boleslava, ujala sa správy krajiny a hneď vydaným mandátom poručila, aby boli kostoly kresťanom zatvorené a sväté prisluhovanie zastavené. V Prahe vymenili úradníkov a na miesta kresťanov posadili modlárov; z ich návodu znášali verní tajne aj zjavne mnohé krivdy a boli mordovaní, a to bez akéhokoľvek trestania. Ale ani to nenasýtenému rozlíčeniu Drahomírinmu nestačilo, lebo chcela všetkých kresťanov vyhnať a vyhladiť tak rýchlo, ako by len bolo možné. Povolala teda jedného z najjedovatejších mešťanov, ktorého Pražanom predstavila za richtára, vyjavila mu svoj prekliaty úmysel a snažne žiadala, aby to buď ľsťou, alebo mocou vykonal, sľubujúc hojnú mzdu. On tú nešľachetnosť prijal, zaopatril vo svojom dome zbraňami šesťsto mužov zaviazaných mu prísahou a ponáhľal sa s nimi k domom tých, čo mali byť pobití. Ale Božím riadením bola tá vec kresťanom vyjavená, i zobrali sa aj oni v počte okolo štyristo, aby hájili svoje životy. Bili sa navzájom tak, že kresťania zvíťazili — a padlo z oboch strán okolo osemsto tých, ktorých krvou bol pomazaný rínok aj ulice.