Chudiatko, ach aké je čierne

Predkovia terajších Černínov z Chudeníc boli raz kruto prenasledovaní, lebo si rozhnevali kráľa. Ich nepriatelia znenazdania prepadli ich sídlo a povraždili ich všetkých. Sotva sa ešte podarilo pestúnke, ktorá v detskej izbe opatrovala jedno pacholiatko, že s ním ušla až do výklenku a ukryla ho tam v komíne; sama sa tiež kdesi ukryla. Pacholiatko od strachu nedýchalo a pestúnka sa bála zo svojej skrýše vyjsť. Keď vrahovia po nejakej chvíli odišli, šli poddaní na zámok a hlasno oplakávali svojich dobrých pánov — a tým vyvolali pestúnku. Keď uvideli pacholiatko od sadzí čierne, radostne zvolali: „Chudiatko, ach aké je čierne! Boh nám ťa zachovaj, aby si niekedy zase bol naším milostivým pánom.“ A to želanie sa vyplnilo, keď sa kráľov hnev utíšil. Na pamiatku tej udalosti sa potom mladý pán nazýval Černínom a jeho sídlu hovorili Chudenice.