Ruka, ktorá podpísala zmluvu

Gróf Černín nariadil svojmu staviteľovi, aby mu vystaval palác, ktorému by sa čo do veľkosti nijaký v Prahe nevyrovnal. Staviteľ sa pustil do práce a všetky výlohy platil z vlastného vrecka, takže zabŕdol aj do dlhov; ale netrápilo ho to, lebo vedel, že mu gróf po dokončení stavby dobre zaplatí. Palác stál v celej sláve a staviteľ sa chystal odísť za grófom na panstvo, aby ho pozval do Prahy a palác mu odovzdal. Vtom došla z vidieka správa, že gróf na poľovačke náhlou smrťou zišiel zo sveta. Staviteľ sa teda odobral k ovdovenej grófke, aby mu vydanie za stavbu nahradila, ale tá ho odbila, nech sa vykáže úpisom potvrdeným od grófa. Márne sa odvolával na grófsky zvyk, že remeselníkov vždy vyplácal až po dokonanej práci. V ťažkostiach požiadal o radu svojho brata, ktorý bol slobodným murárom, a ten mu sľúbil pomoc. Uviedol ho do zhromaždenia murárov, kde staviteľ predniesol svoju žiadosť a prosil o prispenie. Najvyšší majster urobil akési zaklínanie a potom pokynul do zadnej časti siene. Tam sa rozostrela opona a z nej vystúpila postava zosnulého grófa Černína, ako bol živý. Bol to grófov duch; priblížil sa k stolu, na ktorom čakala staviteľova zmluva na podpis, a položil na ten list ruku. Potom duch zmizol a na zmluve zostala ruka ako vypálená. A keď bola grófke predložená zmluva s týmto podivným podpisom, už sa nezdráhala staviteľovi peniaze vyplatiť.