Čert ako kláštorný kuchár

Nahnevali sa raz v pekle, že mnísi v tomto kláštore žijú tak nábožne. Poslali teda jedného zo seba, aby ich zvádzal na zlé — ale ako? Dobrým bydlom. Čert sa dal prijať za kuchára a varil tak chutne a dával na stôl také dobré víno, že si kláštorníci pomaly navykali na labužníctvo a hýrenie. Až raz o polnoci začul opát v kuchyni cudzí hlas; zastal za dverami a vypočul si, ako čert kuchár rozpráva druhému čertovi, ktorý sa prišiel pozrieť, ako sa dielo darí jeho druhovi z pekiel, že duše mníchov budú čoskoro zrelé pre peklo. Opát stŕpol a zlorečil diablovi úkladníkovi, až ten hneď uletel — a kláštor sa dal na prísne pokánie. Inak sa, pravda, rozpráva toto: roku 1680 za moru v Prahe opát ušiel a nechal tu rehoľníkov bez dozoru; vrátil sa v novembri, a tu začalo v kláštore strašiť. Mnísi sa totiž za jeho neprítomnosti oddávali hýreniu a chceli opáta vystrašiť — ale ten vec vyšetril a pôvodcu, pátra Karola, potrestal väzením.