Faustova zmluva a diera v strope

Podľa povesti tu býval Faust, preslávený černokňažník. Bol z Nemecka, syn chudobných rodičov; strýko však spoznal jeho schopnosti, vzal si ho k sebe a dal ho na štúdiá. Nadaný Janík sa dobre učil, až sa stal doktorom múdrosti. Ale všetko ľudské umenie a vedenie mu nestačilo a chcel vniknúť aj do tajností, ktoré smrteľníkom vedieť nie je dané. Keď potom majetok zdedený po strýkovi premrhal s ľahkomyseľnými druhmi, dal sa namiesto poctivej práce na zlú cestu: zaobstaral si čarodejnícke knihy, a keď si myslel, že už dosť vie, zavolal raz na rázcestí zlého ducha. S náramným hlukom sa mu z nočnej tmy zjavil na ohnivom voze satanáš a hrobovým hlasom sa spýtal: „Prečo ma voláš a čo odo mňa žiadaš?“ „Chcem byť šťastný a bohatý, preto som ťa volal,“ odpovedal Faust. „Dobre,“ odvetil duch, „zajtra o polnoci prídem k tebe, aby sme spolu urobili náležitú zmluvu.“ Duch zmizol a Faust sa veselo vracal do mesta, tešiac sa už na dobrý život. Nasledujúcu noc naozaj priletel diabol do jeho bytu zavretými dverami a hneď prehovoril: „Sadni a píš, čo ti budem hovoriť.“ A podal Faustovi havranie pero. A zaslepený Faust písal: „Odriekam sa Boha a jeho viery, nebudem sa modliť ani chodiť do kostola. Ale po dvadsiatich štyroch rokoch moje telo aj moja duša patria Luciferovi.“ Chvíľu ešte váhal, ale predsa dopísal až do konca. Tu mu duch kázal, aby sa podpísal, bodol ho svojím pazúrom do ľavej ruky, a ako krv vytryskla, Faust sa svojou krvou podpísal a tým zmluvu potvrdil. Lucifer si list prezrel a povedal: „Po celý ten čas ti môj sluha Mefistofeles bude verne slúžiť a vykoná každý tvoj rozkaz.“ A vezmúc zmluvu so sebou zmizol, ako prišiel. Ráno sa u Fausta objavil sľúbený sluha a na rozkaz mu hneď priniesol výborného jedla a vína, koľko hrdlo ráčilo. Od toho dňa mal blažený život a čo vyviedol čudných kúskov, o tom by bola celá kronika. A pretože v Prahe bolo slávne vysoké učenie, zašiel si sem aj Faust; zapáčilo sa mu tu a býval v dome, ktorý sa po ňom dodnes volá — až si ho dierou v strope odniesol čierny. Duch čarodejníka, ktorý vlastnou vinou upadol do diabolskej moci, odvtedy nemal pokoja a v tom dome každú noc vyčíňal. Preto tam dlhé roky nikto nebýval a onen otvor v strope tam stále hrozil, hoci ho ľudia viackrát chceli zamurovať. Až keď bolo v susedstve roku 1730 postavené kostolné stavanie, nočné strašidlo vo Faustovom dome prestalo.