Bezhlaví Španieli a cukrár

V dome u zlatej studne, kde za Rudolfa II. býval pápežský nuncius Spinelli, vraj predtým strašievalo: objavovali sa tam dve bezhlavé osoby, rytier a pani. Zjavovali sa až do konca minulého storočia, keď boli vyslobodené. Žil tam vtedy cukrár, ktorý raz neskoro v noci pred sviatkami hotovil vo svojej dielni za krámom pekné figúrky. Vtom ktosi zabúchal na krám a cukrár sa šiel pozrieť, kto u neho čo hľadá v takú neskorú noc. Otvoril a uvidel pána s paňou, oboch veľmi bledých. „Prišli sme si čosi kúpiť,“ povedali mu, a keď ich uviedol ďalej, vybrali si dve figúrky a štedro zaplatili viac, než cukrár žiadal. Pritom mu prezradili, že to sú práve oni, kto po tom dome chodieva strašiť, a že on je určený na to, aby ich vyslobodil. Rozprávali mu, že pochádzajú zo Španielska a že ich kedysi v tomto dome zavraždil lakomý hostiteľ: hlavy im odrezal a hodil do Vltavy, telá potom pochoval v pivnici, a od toho dňa že nemajú v hrobe pokoja. „A ako by som vás vyslobodil?“ pýtal sa ochotný cukrár. Povedali mu, koľko svätých omší a kde za nich má dať slúžiť a aké skutky milosrdné vykonať. Keď im všetko sľúbil, dali mu mnoho peňazí, ktoré sa — keď všetko vykonal, ako mu nariadili — stali základom jeho bohatstva. A od tej chvíle v dome strašiť prestalo. Znamenitý cukrár tu skutočne bol roku 1815.