Žito a pekár Michal

Do hostinca u modrej šťuky na nároží Karlovej a Liliovej ulice sa vraj často stavoval kráľ Václav IV., keď chodieval po meste so svojimi veselými druhmi a s katom. Mával tu mnohú zábavu a rád sa díval na kúsky, ktoré mu predvádzal kúzelník Žito; rozprávalo sa o ňom všeličo, tak ako sa neskôr rozprávalo o Faustovi. Raz si Žito urobil tridsať viechov zo slamy a vyčaroval z nich tridsať prasiat, a to znamenite tučných, akoby boli dobre kŕmené. Stádo potom sám vyhnal na pašu k rieke, kde sa pásli bravy bohatého, ale lakomého pekára Michala. Pekár si Žitov dobytok so záľubou prezeral, a keď počul, že je na predaj, hneď sa s kúzelníkom zhodol a peniaze vyplatil. Keď si plesli, Žito ho napomenul: „Len to ti vravím, dobré prasiatka, vidíš sám, a vykŕmené, ale vodu neznesú. To si pamätaj!“ Lenže pekár nepamätal, nedbal a vohnal kúpené bravy do brodu. Ako vbehli do rieky, hneď sa potopili a namiesto nich vyplávalo na povrch tridsať slamených viechov. Pekár čakal, kým bravy vyplávajú; nevyplávali, a viechy z ničomnej slamy sa niesli ďalej a ďalej. Behal po brehu, kričal a láteril, raz volal na bravy, raz ukazoval na viechy, že uplávajú, aby ich niekto chytil. A uplávali. Rozzúrený, že prišiel o toľko peňazí a o toľko bravov, rozbehol sa na Žita a našiel ho v krčme, ako drieme. Nadával mu a láteril, ale Žito spal, akoby tu nijakého kriku nebolo. Pekár sa nahneval, chytil ho za nohu, zatriasol ním, a keď kúzelník ani oči neotvoril, myklo mu nohou. Vtom zbledol ako stena: noha padla bez váhy, z kĺbu vytrhnutá. Žito sa ako uštipnutý vytrhol zo spánku, kričal a chytil pekára, na smrť zdeseného, za hrdlo. A s ním na súd. Úraz bol zjavný, krčmár aj hostia svedčili, že to pekár spáchal, a nezostalo mu než pekne pokorne poprosiť o odpustenie a zaplatiť k tomu značnú náhradu. Žito sa tým uzmieril a peniaze zhrabol do vrecúška. Potom sa dotkol vytrhnutej nohy, spravil ju razom, a bez barlí, čiperne a pevným krokom vychádzal ako víťaz zo súdnej siene. A lakomý pekár mal ku všetkému ešte veľa smiechu, až z toho bolo porekadlo: „Zarobil ako Michal na prasatách.“