Murár Vojtech a hlas za múrom
Karlovo náměstí
Roku 1760 sa murár Vojtech vrátil z práce a sedel práve pri večeri, keď k nemu vstúpil zakuklenec a vyzval ho, aby vzal náradie a šiel s ním; za neveľkú prácu vraj dostane mešec zlatiek. Murár poslúchol. Na ulici na nich čakal koč, a len čo si sadol, neznámy sprievodca mu pohrozil pištoľou a zaviazal oči. Šli dosť dlho, až zastali, a zakuklenec ho doviedol do akéhosi domu a hneď do pivnice, kde mu šatku z očí sňal. Murár uzrel stôl potiahnutý čiernym súknom, na ňom dve sviece a uprostred krucifix. A neznámy mu znovu pohrozil smrťou, ak nevykoná, čo od neho bude žiadať. Predesený murár privolil a zamurúval tmavý otvor, z ktorého počul zúfalý ženský hlas prosiaci o zmilovanie; a nadarmo pri tej práci aj on prosil zakuklenca, aby sa nad úbohou zľutoval. Keď prácu dokončil, opäť mu zaviazali oči a vyviedli ho z pivnice i z domu. Ako si sadal do voza, podarilo sa mu nebadane odsunúť pásku a spoznal, že je na Dobytčom trhu. Ale na druhý deň tadiaľ chodil márne: dom nespoznal, a tak ten zločin zostal navždy utajený.