Kadidelnica, ktorú zlodej vrátil

Keď po páde Přemysla Otakara II. vládol v Prahe Oto Brandenburský, poslal do chrámu svätého Víta svojich žoldnierov a niektorých rytierov, aby pátrali po peniazoch, ktoré si tam mnohí za minulých rozbrojov uložili do úschovy. Žoldnieri prehľadali najprv sakristiu a rozbíjali skrine a truhly sekerami a dlátami. Keď kňazi, tŕpnuc nad takým zneuctením svätyne, hlasno volali k Bohu o pomoc, Nemci sa rozpálili hnevom, pohanili kňazov slovami aj skutkami — jedným vraj hrozili päsťou pod bradou, iných bili a sem a tam ťahali — a vyhnali ich zo sakristie; sakristiánovi mocou vzali kľúče, zavreli dvere na zámok a postavili k nim stráže. Potom šli do kaplnky svätého Václava a nešetrne prehliadali všetko pri jeho hrobe, hľadané peniaze tam však nenašli. Posvätnosť toho miesta predsa len zapôsobila aspoň na jedného, ktorý chcel v kaplnke ukradnúť striebornú kadidelnicu: pojal ho strach a zase ju kňazom vrátil. Odtiaľ šli do krypty svätého Kozmu a Damiána, zbehali všetko od kúta ku kútu, počítali a vážili skrine s pokladmi a starostlivo si ich poznačili, aby nemohli byť ťažšie vymenené za ľahšie; a odišli s kľúčmi od kaplnky, krypty aj sakristie, aby ich odovzdali markgrófovi. Po dvoch dňoch prišli markgrófovi služobníci znova, dvere pootvárali a vybrali všetky peniaze v kostole uložené.