Hlad a mor roku 1281

Kaplnka svätého Lazara sa prvý raz spomína roku 1281. Vtedy za vlády Ota Brandenburského nastala v Čechách nesmierna drahota. Vidiečania sa hrnuli do Prahy až do domov a brali, čo kde našli, aj jedlo od ohňa. Keď sa pred nimi brány zatvárali, úbožiaci sa túlali okolo hradieb a požívali všetko, aj zdochliny psie a konské a iných hovädzín; ba ani sa neštítili v noci kradnúť obesencov a jesť ich telá, len aby sa nasýtili. Z hladu vznikol mor a v Prahe vymierali celé domy, až nebolo, kto by mŕtvych pochovával. Mestská rada teda najala mnoho robotníkov a dala vykopať veľké šachty — jednu pri svätom Petrovi, dve pri svätom Jánovi na Bojišti, dve pod Vyšehradom, jednu pri svätom Jánovi v Obore a dve tu pri svätom Lazarovi. Do každej bolo nahádzaných na tisíc mŕtvych a zomrelo vraj vtedy v Prahe na dvadsaťtisíc ľudí. Až výdatná úroda roku 1282 to hrozné trápenie ukončila. Pri kaplnke vtedy býval špitál pre malomocných s cintorínom a veľkým dvorom; keď špitál za husitských vojen zanikol, dostal sa kostolík svätého Lazara novomestským mäsiarom, ktorí ho starostlivo opatrovali.