Mlyny, ktoré po dvesto rokoch zhoreli znova

Mlyny tu stávali odpradávna; už roku 1396 ich bolo desať, pravda menších. Roku 1576 zhoreli mlyny, veža, susedný Kráľovský kúpeľ aj obecná soľnica na Anenskom plácku, a na pamiatku bol nad vchod do veže vsadený latinský nápis. Požiar postihol vežu ešte niekoľkokrát — roku 1582, 1606 a zase 1648, keď odtiaľ Pražania zadržiavali útok Švédov na moste. Druhý raz vzbĺkli mlyny nepriateľskou streľbou pri pruskom obliehaní roku 1756, keď na nešťastné mesto lietalo krupobitie guliek a zápalných striel. A práve po dvesto rokoch od boja so Švédmi, 16. júna 1848, mlyny opäť zhoreli. Vtedy sa už zdalo, že v meste nastane pokoj, a barikády sa odpratávali — tu vraj bolo večer po ôsmej hodine z týchto mlynov vystrelené a nastala nová hrôza. Z rozkazu generála Windischgrätza sa začala streľba na Staré Mesto a smolným vencom boli zapálené mlyny aj vodárenská veža. Požiar za ustavičného rachotu pušiek a hrmenia diel; obilie z mlynov a horiace trámy lietali až na Václavské námestie. Streľba prestala až po polnoci a tá hrozná noc zostala dlho v pamäti Pražanov.