Oheň pri veľkom dube

Hájek k roku 991 rozpráva takto: „Na Petříne si v zimnom čase niektorí Česi robili pri veľkom dube oheň, v ktorom sa im ukazovali divé podoby ľudských tvárí. Tí, čo boli náchylnejší na pohanstvo, preukazovali tomu ohňu veľkú úctu a klaňali sa mu, v nočnom čase k nemu behávali a prikladali drevo; a vidiac v tom ohni takých ľudí sebe podobných, hovorili, že sa tam duše ich otcov a predkov čistia od hriechov, a niektorí potom hádzali na oheň chleby a iní peniaze.“ Keď sa o tom knieža Boleslav dopočul a kňazi ho poučili, že sa tu diabli ukazujú v ľudských podobách, poslal tam svojich služobníkov, aby oheň uhasili, a rozkázal dub podťať. Pohania to veľmi ťažko niesli a často sa na to miesto vracali a oheň tam zapaľovali znovu.