Poď, baba!
Podbaba
Pred čudnými vekmi tadiaľto šiel rytier a pri ceste pod skalou uvidel plačúcu stareny. Dal sa s ňou do reči a počul, že naňho na ceste k hradu Okoř čakajú v lese nepriatelia, ale že by ho zachránila, ak ju vezme so sebou. Povedal teda: „Poď, baba!“ a vzal ju k sebe na koňa. Šli, až došli k lesu — a naozaj sa z húštin vyrútili vrahovia a boj jediného rytiera proti toľkým mužom sa zdal márny. Vtom baba čarodejnica zapískala, zjavili sa pomocní duchovia, čudné postavy s fakľami, a vrahovia utiekli. Za odmenu si od rytiera vyžiadala bozk — a pritom sa z nej stala spanilá dievčina. Bola to Miloslava, dcéra Bohumila z Hostouně, začarovaná nepriateľským čarodejníkom. Rytier si ju vzal za manželku a na skale, kde ju prvý raz uvidel, vystaval hrad, ktorému dal meno Poď, baba! A z toho je terajšia Podbaba.