Kráľ, ktorý sa za búrky skrýval do skrine

Ten kráľ bol taký pobožný, že sa to mnohým zdalo až prílišné. Pre útrapy, ktoré musel znášať v mladosti, bol slabého tela a taký bojazlivý, že sa vraj za búrky skrýval do skrine. Ale bol dobrosrdečný: raz v mrzutosti odbil akéhosi chudáka, ktorý od neho pri hostine žiadal pomoc proti krakovským úradníkom, a to unáhlenie potom tak ľutoval, že sa chcel sám potrestať a schválne si popálil nohu, až krivkal. O jeho dobrej vôli svedčia aj jeho slová, že vie, ako nie je schopný vládnuť svojmu ľudu tak dobre, ako by si prial; a často vraj hovorieval, že keby mu bolo voľno postúpiť vládu, komu by chcel, s radosťou by to urobil a ustúpil by z trónu aj tomu najnepatrnejšiemu podkoniemu, keby vedel, že bude panovať lepšie než on.