Pred nízkym prahom sa zohýbajú aj veľkí páni

Zišlo sa všetko množstvo českého ľudu pred Libušou a žiadali, aby im svojimi veštbami ukázala miesto príhodné; chceli vraj stavať mesto veľké a pevné, aby sa tam mohli spoločne zhrnúť a brániť, keby sa kedy prihodilo, že nepriatelia vkročia do ich krajiny. Libuša im odpovedala: „Moji verní milí, žiadam vás, majte malé strpenie; keď ja uznám na stavanie čas príhodný a vyhľadám miesto slušné, aby to mesto, ktoré by ste založili, mohlo trvať až naveky, chcem vám ho ukázať i oznámiť, ktorého času by sa malo začať stavať.“ Po troch rokoch stála Libuša na hrade Libušín s Přemyslom, lechmi a vladykami, a rozhliadajúc sa po vlasti prehovorila veštím duchom: „Mesto vidím veľké, ktoré slávou hviezd sa dotkne. Je to miesto v lese, vo vzdialenosti tridsiatich honov od tohto môjho hradu, Vltava zmýva pätu nízku. Na polnočnej strane ho mocne ohradzuje potok Brusnica a tečie hlbokým úvalom, k poludniu sa dvíha hora Petřín a to miesto prevyšuje. Keď potom prídete k tomu potoku, nájdete uprostred lesa človeka, ako pritesáva prah k domu. A pretože sa pred nízkym prahom zohýbajú aj veľkí páni, nazvete hrad, ktorý máte vystavať, Prahou. V tomto hrade niekedy vzídu dve zlaté olivy, ktoré svojím vrškom preniknú až do neba a po celom svete budú žiariť znameniami a zázrakmi; budú ich ctiť obeťami a darmi a modliť sa k nim všetky pokolenia zeme Českej aj druhé národy.“ Vykladá sa to o svätom Václavovi a svätom Vojtechovi.