Slúžka, ktorá sa vrátila z már

Ján Juraj Harant z Polžíc rozpráva vo svojich pamätiach: roku 1625 v pondelok na deň svätého Michala v Prahe na Širokej ulici u jedného pekára stonala jeho slúžka na morovú bolesť, a ako ležala za pecou, zdalo sa, že už zomrela; gazda teda poslal, aby ju vyniesli pochovať. Ale keď ju dávali na máry a hlava sa jej cez ne zvesila dolu, hlavu zdvihla; potom ju posadili a priviedli do izby, a ona rozprávala divné veci. Že vraj videla tých sťatých pánov v nebi, oblečených v biele rúcha a držiacich v rukách zelené palmy, a iných, ako cisárskeho richtára, visieť v pekle za ostrohy; a aký veľký hriech je to, keď niekto prestupuje na inú vieru, že sa dostávajú do pekla. Bola za to vzatá do šatlavy.