Vojna o ryby v Botiči

Z čias, keď boli v Botiči ešte naozaj živé ryby, rozpráva Ruffer vo Vyšehradskej histórii toto. Novomestskému magistrátu sa žiadalo rýb z potoka a mrzelo ho, že tu lovia len dekan a kanonik vyšehradský; začali preto kapitule robiť veľké prekážky, najmä od roku 1671. Raz lovil dekan v Botiči pre svoje potešenie sám s kanonikom a ktosi o tom dal magistrátu správu. O chvíľu sa zo všetkých strán prihnalo asi dvesto Novomešťanov — všelijaký ľud sprostý, plavecký, pytliacky, mlynársky, nádenícky a iná podobná čeliadka — s rozličnou zbraňou, s mušketami, ručnicami a kordmi. Vypadli von za mesto dvoma bránami, Sviňskou a Vyšehradskou, a ešte treťou stranou dverami v mestských múroch pod Karlovom, pána dekana s hrozným hrmotom a hlukom od rýb zahnali a siete mu pobrali — a to všetko s vedomím a poručením novomestskej rady. Kapitula potom celú novomestskú obec obžalovala na zemskom súde. Súd trval desať rokov a zachovalo sa vyše osemdesiat rozličných listov o tom spore; roku 1681 padol rozsudok, že Botič od počiatku patrí kapitule, a Novomešťania museli zaplatiť päťsto päťdesiat zlatých.