Nepatrí sa vernému kresťanovi cúvať pred Antikristom

Roku 1420 chcel Žigmund pri obliehaní Prahy obsadiť tento vrch, aby mohol mesto uzavrieť aj z tejto strany, keď bol stále pánom Hradčian aj Vyšehradu. Ale obozretný Žižka spoznal veľkú dôležitosť toho miesta, predišiel ho a dal na vrchu urobiť dva drevené zruby a opevnil sa tam priekopou a múrom. Bolo to v nedeľu 14. júla, keď kráľ preplavil z Bubnov asi dvadsaťpäťtisíc vojska a zaútočil na túto horu. Spočiatku sa Žižkovmu ľudu viedlo zle a musel vraj bojovať aj kameňmi, lebo nemal dosť zbraní a streliva. Najstatočnejšie vraj bojovala jedna žena, volajúc: „Nepatrí sa vernému kresťanovi cúvať pred Antikristom“ — až padla. Aj sám Žižka vtedy takmer zahynul. A Pražania sem smutne a s veľkou úzkosťou hľadeli na bojujúce strany, až Táboriti šťastne odrazili nepriateľský útok a zahnali ich na útek; vtedy aj Pražania vyrazili z mesta a ubíjali utekajúcich nepriateľov. A od toho víťazstva bolo vrchu Vítkov dané meno Žižkov, ktoré mu zostalo dodnes; navrhované mená Bojisko a Kalich sa neujali.