Závoj, ktorý kúpil zlatú žilu

Za cisára Karola IV. žil v Prahe bohatý mešťan Johlin Rotlev. Mal domy, záhrady a vinice, ale pustil sa do dolovania a zakopal v ňom celý svoj majetok, takže mu veritelia uchvátili dom za domom a kus za kusom. Keď mu už bolo tak zle, že mal ísť do podnájmu, ponúkal ho duch podnikavosti, aby to skúsil ešte v Jílovom — lenže odkiaľ na to vziať peniaze, to mu jeho duch povedať nevedel. Keď si tým raz dlho a márne lámal hlavu, prišla k nemu manželka, a vidiac ho ustaraného a zamysleného, spýtala sa, na čo myslí. Nezatajil jej zármutok svojho srdca a šľachetná manželka hneď vedela radu: šla do komory, kde bol uschovaný jej prenádherný závoj čiže šlojier, jediná drahocennosť, ktorú si dovtedy zachovala. A tá obeť z manželskej lásky vyniesla hojné ovocie — Rotlev prišiel na zlatú žilu, ktorá mu vyniesla tristotisíc uhorských zlatých. Mal zase pozemské statky, tvrdze s dvormi, dediny, domy, záhrady a vinice, a z jeho najväčšieho domu bolo neskôr Karlovo kolégium; ten dom sa potom vždy volal Šlojier. Pravda je, že baník Sloiger priniesol kráľovi Václavovi kus zlata ťažký desať hrivien a že v tom mal svoj podiel aj Rotlev. Keď sa však zabudlo, prečo sa ten baňa Sloigerova čiže Šlojier tak volá, pribásnili si k tomu menu povesť podľa šlojiera, vtedy obyčajného.