Noc, keď kráľ utiekol z Kráľovho dvora

Po smrti Jána z Rokycan vznikli nové náboženské spory, a keď boli roku 1480 pozatýkaní niektorí ľudom veľmi obľúbení kňazi podobojí, spory neprestávali. Keď sa potom rozchýrilo, že konšeli zradne chcú odstrániť mužov protivnej strany, zdvihli sa obce Starého, Nového i Menšieho mesta a 24. septembra 1483 boli nenávidení konšeli na radniciach väčšinou pochytaní a pobití. Len niektorí šťastne ušli a potom sa vrátili do Prahy s kráľom Vladislavom, chodiac vraj medzi dvoranmi v maskách, aby ich ľud nespoznal. Predsa však bol jeden z nich spoznaný — Vít Ocásek kováč, muž u ľudu veľmi nenávidený. Unikol síce prenasledovateľom do Kráľovho dvora, ale ľud tĺkol s veľkým krikom a hrmotom na vráta a volal: „Vydajte nám tých zradcov, ktorí mali byť už predtým sťatí; ak ich nevydáte, rozkopeme ten dvor aj s tým kráľom.“ Kráľ, keď videl a počul, čo sa deje, bol sužovaný veľkým strachom a ani oknom nevyzrel. Tu si pán Ješek Svojanovský z Bozkovíc, sám kališník a u ľudu obľúbený, dal otvoriť bočnú fortňu, vyšiel na koni medzi ľud a krotil ho peknými slovami, veľmi prosiac, aby si takéto veci proti kráľovi, svojmu pánovi, nepočínali. Vtom vraj akýsi Bonuš, krajčír, kričal: „Vydajte nám aj toho kráľa Poliaka, protivníka!“ A pán Svojanovský sa naňho obzrel a povedal: „Milý mládenec, škoda tvojej mladosti a podoby, že chceš byť katom nad svojím pánom; umĺkni! Keby tento kráľ v tejto chvíli zahynul tvojimi rukami, možno by ti to budúci kráľ zlým spomínal.“ Keď bol ľud takým milostivým napomínaním a sľubom, že Ocásek aj prípadní ďalší zradcovia pôjdu do mestského väzenia, ukľudnený a začal sa rozchádzať, sedel kráľ celý preľaknutý v najkrajnejšom krídle svojho paláca vedľa samej novej veže a pozeral oknom cez priekopu na Nové Mesto. A tu z domu oproti tej veži, ktorému neskôr hovorili u Ledvinkov, vybehol novomestský sused, kováč Martin Marjánek, s veľkou kušou až na okraj priekopy, napínal luk a vraj mieril na kráľa, volajúc: „Vydajte nám tých zradcov! Zabite toho kráľa, privedeného Poliaka!“ Kráľ sa zhrozil a hneď kázal robiť prípravy na sťahovanie; večer šiel s malým počtom dvoranov pešo na koniec priekop a dal sa previezť na druhý breh. A na druhý deň v kostole u svätého Víta prisahal, že už nechce mať dvor v Prahe. Tak to asi rozpráva Hájek — a hoci je v tom všeličo iste vymyslené, pravda je toľko, že sa vtedy kráľ so svojím dvorom presťahoval na hrad a vojensky ho zabezpečil. Odvtedy Kráľov dvor pustol a tým sa skončila jeho kráľovská doba.