Bradáč a znamenie veľkej vody

V múre nábrežia pri Križovníckom námestí, hneď pri prvom oblúku vpravo, je zasadená kamenná hlava bradatého muža. Hovorí sa jej Bradáč a podľa profesora Velíška vraj predstavuje staviteľa mosta Jílka, ktorý sa takto zvečnil. Podľa tej hlavy sa odjakživa poznávalo, ako vysoko stúpla voda: len čo sa dotkne spodnej časti brady, vystúpi Vltava z brehov a je najvyšší čas, aby sa ľudia sťahovali z pobrežných domov; keď voda dosiahne Bradáčove ústa, rozlieva sa už do staromestských ulíc; a keď zatopí napokon aj jeho plešinu, môžu sa ľudia aj po Staromestskom námestí prevážať na loďkách. Najstaršia zmienka o Bradáčovi je z roku 1482 a v kronikách sa o ňom hovorí pri každej povodni. Hájek k roku 1501 píše, že na deň Nanebovzatia Panny Márie prišla k Prahe taká veľká voda, že hlava zvaná Bradáč bola dva lakte pod hladinou. Plynulo s vodou mnoho dreva a rozličných vecí, mandele obilia, stohy sena a otavy, a na jednom ovsenom mandeli sedel živý zajac; plynuli aj mlynské kolesá, chalupy a krovy. Nad mostom sa všetko to drevo, seno a obilie zastavilo, a Pražania preto rozkázali všetkým Židom, aby po tom dreve chodili a pomaly ho strkali dolu. Podobne roku 1565 siahala voda až k Bradáčovým očiam a v uliciach až tam, kde dnes stojí ruský kostol; tak aj v rokoch 1569 a 1582.